14.Dar lásky

Dnes len tak voľne premýšľam
či naozaj si stále tu
V tých mojich náhlych myšlienkach
či priúčaš ma životu
Či riadiš moje pochody
či napĺňaš mi nádoby
Či posielaš mi človeka
aby spečatila sa pravda odveká

Že len Ty si cieľom mojej cesty
nič nechceš, chceš iba spievať v mojej piesni

A najlepšie to dokážeš
ak človeka silne naviažeš
Na jedinú povolenú závislosť
srdcovú chorobu – možno aj cnosť
na schopnosť plne milovať

A to sa dá len cez človeka
ktorý neplače a nenarieka
Len slastnú bolesť čo srdce zviera
tebe dáva a nezomiera

Len žije srdcom

No srdce nie je v jeho hrudi
lež v Tvojich rukách piesne lúdi
A tak sa srdce láske učí
Aj keď ho telo a zem mučí
je predurčené k slastiam večným
Nie k cestám ľudským nebezpečným

Keď som Ti to svoje srdce dala,
Svojej túžby som sa vzdala

Asi Si chcel aby som precítila stratu
ktorú si prežil ako Otec bez návratu
svojho syna milého

Ak padá duša do tmy večnej
bolesť otca je bez hraníc

Jak tajomne je ukrytá tá najvzácnejšia vec
v hlbinách mora pokladov
Kde nedá sa iba chcieť
Poznať
Preniknúť
Ochrániť

Preto chcem prijať dar lásky ako cestu

Nech život môj sú už iba návraty
časté a plné Tvojich objatí
Nech nezostane ani chvíľu
moje srdce bez omylu

Tvoje dary
Sú výnimočné a krásne

Na chvíľu vidieť svoje dno
a neprestať písať básne

Ukryté dary za priehľadným sklom
priesvitným sa iba javia

Už poznám tisíc spôsobov
ako sa zahrať s prírodou
Ako sa neprezradiť
do hlbín sa tíško vnoriť
Precítiť
Objať
Pochopiť

Za každým oknom oceán sa skrýva
Nedosiahnuteľný a plný
Čo neprenikne do mysle
len odráža sa v pocite

Ktorý je krásny – tajomný a nepoznaný
lebo v duši nie sme sami

Je v nej iba slastné splynutie
ja žijem v tebe Ty vo mne