5.Rodinná

Dnes jediný výkrik duši velí
aby sa pieseň vrátila
Nech nezostane v korune plod zrelý
lebo by zmysel láska stratila

Ten výkrik hlasný a pritom nemý
je vlastne iba ozvenou
Na vyblednuté obielené hroby
čo stali sa mojou súčasťou

V tom hlasnom smutnom speve
je prosba a žiadosť jediná
Aby za slabosť a omyly
nepadla mimo mňa vina

Otváram náruč bolesti
utrpeniu aj nestálosti
Nech na moju hlavu padne tieň
Ochrániť modlitbou túžim len
blízkych čo spletení sú srdcovými motúzami
Čo ľúbim ich tak nepochopiteľnou láskou

Ten ktorému som život dala
ešte potreboval zmyť
Tú špinu, pýchu, neľútosť
ponesiem už v sebe minulosť

Aby som už nikdy nezabudla prosiť
o zmilovanie za život môj
A nemusela v sebe nosiť
túžbu – vzdať tento tvrdý boj

Preto si vnútro zaplním
povzdychmi a modlitbami
Aby ma tiene nezožrali
a moje deti nezostali samy

Nauč ma Láska milovaniu
Nedovoľ oklamať mi zrak
Nenechaj v boji moju dušu samu
Ľúbim ťa a viem že Ty ma ľúbiš viac