Som ako pod vodou
kde neprežívam stavy
Aj dnes píšem len náhodou
nie preto že ma to baví
Len pre život v mojom živote
Tak ako dúfala som vo dne
že Boh mi vráti moju lásku
Našla som v noci v sebe
len ďalšiu nemú otázku
Keď veci nie sú jasné
je potrebné písať básne
Aspoň to všetko vyjde z tela
Prekvapená duša spieva
a cíti sa vypočutá
Nie všetky odpovede prinášajú slasť
preto už otázky nebudem klásť
A tento žitý život živočíšny
nestráca krásu ani rýchlosť v ríši
tej nepoznanej a vzácnej
Len ak sa vynorí tá túžba vlastniť
milovať a veselo sa blázniť
smútkom sa telo zaplavi
Tak ako žoldnier rozhodol sa ísť
a vie, že nemusí už prísť
Chvíle jeho objatí
krutý Pán času nenávratne zatratí
On zriekol sa života
a vytvoril si nový
kde každodenná lopota
nepriateľské múry borí
Prišiel o sen a vo svojej ríši
pocity túžby s nepokojom rieši
Tie rozohrali pestrý let
Zrazu sa túži duša vrátiť späť
No rozhodnutia robia iba králi
Preto sa ľudia rozhodnutí vždy báli
a najradšej by všetko odkladali
na dobu neurčitú
Týmto činom žoldnier zatratil
pocity slastných omylov
Do hrudi bolesť vypálil
pečaťou odovzdanosti
Už nepatrí sebe, ani životu
Už patrí iba vlasti
Moje stavy podvodné
vyplynuli pôvodne
z môjho rozhodnutia
Nepocítiť objatie
neprecítiť chvíľu
je odpoveď na hľadanie
Nenachádzam silu
sa znovu takto rozhodnúť
Že by už vo mne nebolo
to svetlo jasné – prudké
Svetlo ako stret…
Stret svetov a prepojenia myslí
Stret vízie a radosti