Niekoľko vecí v živote
zanikne v strašnom rachote
Materinské objatie a čistý hlas
obrovská láska – súcit
Nechce ťa k ničomu nútiť
iba ťa veľmi milovať
Neviem či vek dáva srdcu krídla
Neviem či dozretý plod sladšie chutí
Len krehká túžba prežiť deň
Darovať jeden úsmev svetu
Povedať svojim deťom teplú vetu
Mám tisíc možností a tisíc miest
Vybrať si jedno
je nezacítiť vôňu
nepocítiť dotyk inej z toľkých ciest
Akoby zatvorenie dverí – uzamknutie zámku
Odvrátenie perí od preplneného stánku
Je naozaj iba jedna cesta
tá úzka tesná, nebezpečná?
Nie je viac iných možností
prekročiť prach každodenných starostí?
Iba keď utíchlo moje srdce
a spomalil sa jeho let
Materinské objatie
zaplavilo svet
Bolesť mi telo naplnila
očistná slastná chvejúca
Našťastie láska pochopila
že duša je len zrejúca
Moje túžby sa v mihu rozplynuli
Jedna sa v mysli trepotá
Čo najviac láske ubližuje
je biedna ľudská slepota
Ak zmiluje sa – prijmem šancu
Už nežiť hlasno iba tak
aby ma nikto neprecítil
nehľadal a neľúbil
Aby som žila ako vánok
Slabosti srdca schová spánok
Matka ich nehou prekryje