4.Matka

Niekoľko vecí v živote
zanikne v strašnom rachote
Materinské objatie a čistý hlas
obrovská láska – súcit
Nechce ťa k ničomu nútiť
iba ťa veľmi milovať

Neviem či vek dáva srdcu krídla

Neviem či dozretý plod sladšie chutí

Len krehká túžba prežiť deň
Darovať jeden úsmev svetu
Povedať svojim deťom teplú vetu

Mám tisíc možností a tisíc miest
Vybrať si jedno
je nezacítiť vôňu
nepocítiť dotyk inej z toľkých ciest

Akoby zatvorenie dverí – uzamknutie zámku
Odvrátenie perí od preplneného stánku

Je naozaj iba jedna cesta
tá úzka tesná, nebezpečná?
Nie je viac iných možností
prekročiť prach každodenných starostí?

Iba keď utíchlo moje srdce
a spomalil sa jeho let
Materinské objatie
zaplavilo svet

Bolesť mi telo naplnila
očistná slastná chvejúca
Našťastie láska pochopila
že duša je len zrejúca

Moje túžby sa v mihu rozplynuli
Jedna sa v mysli trepotá
Čo najviac láske ubližuje
je biedna ľudská slepota

Ak zmiluje sa – prijmem šancu
Už nežiť hlasno iba tak
aby ma nikto neprecítil
nehľadal a neľúbil

Aby som žila ako vánok

Slabosti srdca schová spánok
Matka ich nehou prekryje