11.Pád

To čo ma bolí nie je pocit viny
Nie je to ani smútok pre stratu
Nie je to ani kúsok hliny
čo opadáva z krčahu

Je to len čistá bolesť srdca
Stratilo ľudskú slobodu
Nebude už voľne lietať – dýchať
Veď prišlo o Tvoju podobu

Je to tá tichosť mojej duše
Keď strácam Tvoju istotu
Že neochránil si mi púšte
dopustil Si malú nehodu

Čo poznačila moje boje
už nie sú iba víťazné

Zdá sa mi že som ako dno
hlbokej úzkej studnice
A v diaľke slabo načúvam
tej piesni božej poľnice

Snažím sa slepo uveriť
že Boh mi dávno odpustil
Tie moje časté nevery
a  myšlienkové hlúposti

Nie je tak ťažké zakopnúť
no ľahké nie je určite
prijať tú milosť návratu
prekročiť vlastné hranice

Zabudnúť na chuť rajského jablka
je ťažšie ako nežiť
Je to aj satanova robota
ako človeka zblížiť
so všetkým čo lásku oberá o najslastnejší pocit
nie telesného príboja
lež splynutia duší

V Ňom – ktorý je Láskou čistou
Priezračnou – jasnou – sebaistou
Pokojnou – plnou
v nej srdce búši pre nebo

Čo pád človeku prináša
je len kúsok pominuteľného koláča
A radosť krátka chvíľková
stratí veľmi rýchlo svoju silu
Zostáva túžba ranená
čo chcela iba chvíľu